Ako sa získava recyklované zlato a prečo je to dôležité?
Recyklované zlato sa vyrába z rafinácie cenných kovov, ktoré pochádzajú z rôznych zdrojov ako napríklad elektronika či šperky. Podľa Svetovej rady pre zlato predstavovalo recyklované zlato až 28% z celkovej celosvetovej ponuky zlata 4 633 metrických ton v roku 2020. Preukázalo sa, že 90% z tohto recyklovaného zlata pochádza z vyradených šperkov a zvyšok z elektronického odpadu. Staršie autá s katalyzátormi a elektronika s obvodovými doskami tiež patria medzi často recyklované zlato a predávajú sa na roztavenie, keď sa už nepoužívajú. Roztavenie použitého zlata takmer vždy prebieha v rafinériách, kde sa zvyškové zlato nazbiera, chemicky vyčistí a následne sa roztaví na nové a čisté odliatky investičného zlata.
Recyklácia zlata má stále veľký potenciál, keďže každoročne sa zbavujeme veľkej časti použitého zlata v elektronike, ktorá sa nezrecykluje. Za každý z posledných rokov vyprodukuje globálny trh viac ako 1,5 miliardy nových smartfónov, v ktorých je zastúpenie použitého zlata asi 53 metrických ton. Väčšina z tohto zlata sa stratí z obehu práve kvôli nedostatočnej recyklácii takzvaného E-odpadu. Za rok 2018 sa globálne zrecklovalo len 12,5% z celkového elektronického odpadu, ktorý predstavoval viac ako 50 miliónov ton E-odpadu. A keďže každoročne rastie produkcia elektroniky, ako aj našej potrebe na nej, tým viac zlata a cenných kovov strácame. Preto je nesmierne dôležité zamerať sa na efektívnejšiu recykláciu E-odpadu a šperkov už dnes.
Recyklácia zlata šetrí životné prostredie
Jednoducho povedané, čím viac zlata dokážeme recyklovať, tým menej musíme byť závislí na neekologických formách získavania zlata z našej planéty. Odhaduje sa, že jeden prsteň z čistého zlata dokáže vyprodukovať až 20 ton ťažobného odpadu. Veľkoplošné projekty na ťažbu zlata spotrebujú 60 až 100 tisíc kubických metrov vody za každý deň ťažby. Ťažba zlata môže v niektorých prípadoch spôsobovať aj vyplavenie obrovského množstva sulfidov železa, ktoré sú asi 300 krát viac koncentrovanejšie ako kyslé dažde. Ťažba taktiež spôsobuje obrovské emisie CO2, znečistenie ovzdušia a ohrozuje okolité ekosystémy. Zvýšená recyklácia zlata by dokázala znížiť toto zaťaženie, keďže máme stále obrovský priestor pre zlepšenie. Recyklácia zlata je tiež dôležitá pre nové využitie zlata ako napríklad v leteckom a vesmírnom priemysle, v elektronike, v oblasti investičného zlata, v oblasti šperkov, alebo v medicíne. Graf nižšie zobrazuje svetové využitie zlata podľa odvetví: 47% zlata ide do šperkov, po šperkoch nasleduje výroba zlatých tehličiek (37%), výroba zlatých mincí (9%), využitie v elektronike (6%), a iné (1%).
Zvýšená celosvetová recyklácia zlata by nemusela úplne meniť tento pomer využitia zlata, ale určite by pomohla mnohým priemyslom a hlavne životnému prostrediu.
