Kúpna sila predstavuje istý počet tovaru a služieb, ktorý je možné kúpiť za určité aktívum. Zvyčajne meriame kúpnu silu štandardných fiat mien, pretože ľudia sú vo všeobecnosti platení v danej mene a používajú ju v každodennom živote. Napríklad kúpna sila dolára meria, koľko tovarov alebo služieb je možné kúpiť za jeden americký dolár.
Hlavným problémom fiat mien je, že sú náchylné na dlhodobú stratu kúpnej sily. Mena stráca svoju kúpnu silu, keď ceny rastú (t. j. dochádza k inflácii), keďže spotrebitelia sú schopní kúpiť si menej tovarov a služieb za rovnakú sumu peňazí. Naopak, peniaze získavajú väčšiu kúpnu silu, keď ceny klesajú (t. j. dochádza k deflácii) a spotrebitelia si môžu kúpiť viac vecí za rovnaký nominálny príjem. No ďalším problémom je, že z dlhodobého hľadiska žiadna mena nedokáže zachovať svoju pôvodnú kúpnu silu. Ďalší pojem súvisiaci s kúpnou silou je parita kúpnej sily, ktorá nám umožňuje porovnávať príjmy medzi ekonomikami, ktoré používajú rôzne meny.
Na rozdiel od fiat mien, ktoré môžu centrálne banky (ako napríklad Fed, alebo ECB) tlačiť podľa vlastného uváženia, je ponuka zlata prirodzene obmedzená. To je dôvod, prečo historicky ľudia uprednostňovali tento unikátny kov ako formu peňazí – vďaka svojim pozoruhodným vlastnostiam sa zlato považovalo za vynikajúceho uchovávateľa hodnoty a zabezpečenie proti inflácii. Práve vďaka týmto aspektom si zlato dokáže udržovať rovnako silnú kúpnu silu aj po stáročiach, na rozdiel od iných mien. Ak teda máte v banke tisíc dolárov po dobu 100 rokov, rozdiel v tom čo si kúpite na začiatku a na konci storočia bude obrovský. Ak máte takúto držbu ale v zlate, dokážete kúpnu silu svojich peňazí uchovať a teda ochrániť sa pred infláciou a inými vplyvmi ktoré pôsobia na fiat meny, no nie na zlato.
Platí to však len na dlhodobý horizont?
Mnoho hlasov tvrdí, že zlato si dokáže udržať kúpnu silu, ale len z naozaj dlhodobého hľadiska. To samozrejme záleží na uhle pohľadu. Ako je možné vidieť na grafe nižšie, reálna cena zlata, t. j. upravená o infláciu, prinajmenšom meraná CPI, v priebehu času výrazne kolísala. Reálne ceny zlata sú však v súčasnosti vyššie ako pred 50 rokmi a ďaleko vyššie ako pred 100 rokmi, čo znamená, že zlato nestratilo svoju kúpnu silu. Práve naopak, z dlhodobých supercyklov zlato len a len posilňuje.
Graf vyššie vychádza z údaj od roku 1968 do roku 2017. Na grafe je vidieť rovnaký prepad od konca 70. rokov, aký bol aj pri celkovej cene zlata za 1 uncu. Zlato si dlhodobo hodnotu jednoznačne drží a posilňuje. Dnes by ste si aj po odpočítaní inflácie kúpili viac za 1 uncu zlata ako pred 70-timi, 100, či 300 rokmi. Ak sa jedná o porovnanie kúpnej sily zlata a akejkoľvek fiat meny, tam by bol obraz omnoho jasnejší a teda obrovský prepad kúpnej sily mien centrálnych bánk a silná pozícia zlata ako obmedzenej komodity. Tento dlhodobý a jasný vývoj je pekne zobrazený v druhom grafe nižšie, kde kúpna sila dolára je zobrazená v grafickom zelenom prevedení a kúpna sila zlata je zobrazená v modrom.
