Zlatý štandard

Zlatý štandard

Zlatý štandard je historický systém menového riadenia, ktorý bol založený na používaní zlata ako základnej meny. Pod zlatým štandardom bol každý dolár, libra, frank alebo iná mena podporovaná konkrétnym množstvom zlata. To znamenalo, že každá krajina musela mať v zásobách dostatočné množstvo zlata na to, aby mohla emitovať množstvo peňazí, ktoré chcela.

V praxi to znamenalo, že ceny tovarov a služieb boli relatívne stabilné, pretože zlato malo obmedzené množstvo a nemohlo byť jednoducho vytvárané zo vzduchu. Pretože každá mena bola pevne spojená s určitým množstvom zlata, bolo možné vykonávať obchody a transakcie medzi krajinami bez obáv z výrazných fluktuácií v hodnote meny.

Systém zlatého štandardu bol prvýkrát implementovaný v 19. storočí a bol používaný vo viacerých formách a rôznych variáciách až do 20. storočia. Bretton Woods dohoda z roku 1944 bola najznámejším systémom zlatého štandardu a bola používaná až do 1971, keď USA prerušili svoje záväzky k udržaniu hodnoty dolára pevne spojenej s určitým množstvom zlata. Ukončil ho americký prezident Richard Nixon.

Hlavnou výhodou zlatého štandardu bolo, že poskytoval stabilitu cenám a menám. Avšak, mohol byť aj nevýhodou v situáciách, keď ekonomika potrebovala flexibilitu na prispôsobenie sa zmene dopytu a ponuky. Zlatý štandard mohol takisto naraziť na problémy, ak sa zásoby zlata zmenili alebo ak krajina nedokázala udržať dostatočné množstvo zlata na podporu svojej meny.

V súčasnosti, väčšina krajín používa tzv. fiat menový systém, kde hodnota meny nie je priamo spojená s určitým množstvom zlata alebo inej komodity. Tento systém umožňuje centrálnej banke prispôsobiť sa zmene podmienok a potrebám ekonomiky.

V súčasnej dobe, keď väčšina krajín používa fiat menový systém, inflácia sa môže stať vážnym problémom. Ak centrálna banka tlačí príliš veľa peňazí a zvyšuje množstvo peňazí v obehu, môže to viesť k inflácii, ktorá znižuje hodnotu meny a kupnú silu. Pretože nie je žiadne pevné základné aktívum, ktoré by podporovalo hodnotu meny, vlády a centrálné banky sa musia spoliehať na politické a ekonomické rozhodnutia na udržanie stability menovej politiky a riešenie inflačných tlakov.

Späť na blog

Pridať komentár