Podľa Johna Inga, prezidenta torontskej maklérskej spoločnosti Maison Placements Canada, by zlato mohlo v rámci viacročného býčieho trhu dosiahnuť až 6 000 USD za trojskú uncu. Ing, ktorý má za sebou päťdesiatročnú kariéru v investičnom bankovníctve, tento cieľ zopakoval aj napriek nedávnemu poklesu ceny zlata – podľa neho ide len o dočasnú prestávku v dlhodobom raste.
Kľúčovým argumentom je stav amerických verejných financií. Štátny dlh USA sa blíži k 39 biliónom dolárov, pričom len ročné úrokové náklady predstavujú približne 1 bilión dolárov. Ing zároveň poukazuje na to, že podiel amerického dolára na globálnych devízových rezervách klesol z 71 % v roku 1999 na približne 54 %, zatiaľ čo centrálne banky po celom svete pokračujú v pravidelných nákupoch zlata.
Zahraniční investori pritom držia takmer 10 biliónov dolárov z celkového 32-biliónového trhu amerických štátnych dlhopisov. Ak by záujem zahraničných veriteľov oslaboval a zadlženie Washingtonu naďalej rástlo, tlak na financovanie dlhu by sa mohol ešte zvýšiť. Ing zároveň argumentuje, že Fed nemôže dopyt po dlhopisoch podporiť jednoducho ďalším uvoľňovaním menovej politiky, bez toho aby tým rozprúdil infláciu – čo by paradoxne bolo ďalším argumentom v prospech zlata ako uchovávateľa hodnoty.
Zlato si od roku 2024 pripísalo približne 68 %, čo je jeden z najsilnejších rely v novodobej histórii kovu a výrazne to zmenilo ekonomiku aj pre predtým okrajové ťažobné projekty. Pokračujúci rast smerom k 6 000 USD by podľa analytika rozšíril marže ťažiarov, zvýšil ich voľný peňažný tok a mohol by naštartovať vlnu akvizícií, keďže producenti majú čoraz väčší problém nahrádzať vyťažené rezervy.
