Keď sa povie „zlatá tehlička“, mnohí si predstavia moderné investičné zliatky z rafinérie. Málokto však vie, že zlaté tehličky používali už starí Rimania – a tie, ktoré sa zachovali, patria medzi najstaršie známe zlaté zliatky v histórii.
Čo vieme o rímskych zlatých tehličkách?
Rímske zlaté tehly sa datujú približne do 3. až 4. storočia n. l. Známe exempláre boli nájdené napríklad v Pompejach alebo v oblasti dnešného Egypta. Tieto tehličky mali rôznu hmotnosť – od niekoľkých desiatok gramov až po kilové kusy.
Ich povrch často niesol:
-
Pečať rímskeho úradníka alebo mincovne
-
Niekedy aj meno zodpovedného dozoru nad tavením (tzv. aurifex alebo procurator metallorum)
Boli to investičné zliatky?
Nie v dnešnom zmysle slova. Rímske zlaté tehličky slúžili skôr ako:
-
štátne rezervy,
-
platby vo veľkom obchode alebo
-
zásoby pri vojenských výpravách.
Neobiehali ako bežné peniaze, ale ako forma uchovávania a prenosu hodnoty, boli vysoko cenené.
Najstaršie zliatky zlata?
Hoci staršie civilizácie ako Egypt a Mezopotámia zlato spracúvali, práve rímske zlaté tehličky sú najstaršie doložené zliatky so štandardizovaným tvarom, váhou a značkou. Práve tieto znaky z nich robia predchodcu dnešných investičných zliatkov.
Dedičstvo zlata pretrváva
Rimania nám zanechali veľa – právo, cesty, architektúru. No aj ich prístup ku zlatu ukazuje, že hodnota zlata je nadčasová. Od rímskych tehličiek po dnešné zliatky – zlato ostáva symfóniou dôvery, stability a istoty.
