Zlato dnes vnímame ako bezpečný prístav pre majetok – symbol hodnoty, istoty a ochrany pred infláciou. No nie vždy bolo vlastníctvo zlata samozrejmosťou. V 30. rokoch 20. storočia urobila americká vláda radikálny krok: zakázala súkromné vlastníctvo zlata. Prečo sa to stalo? A čo to znamená pre dnešného investora?
Veľká hospodárska kríza ako spúšťač
V roku 1929 vypukla Veľká hospodárska kríza, ktorá otriasla americkou aj svetovou ekonomikou. Banky krachovali, ľudia prichádzali o úspory, nezamestnanosť dramaticky stúpala. Spojené štáty vtedy fungovali na zlatom štandarde, čo znamená, že dolár bol krytý zlatom – a americká centrálna banka (Fed) mala povinnosť vymieňať doláre za zlato na požiadanie.
V neistých časoch si však ľudia začali hromadiť zlato, vyberali ho z bánk a nechceli ho míňať. To vytváralo tlak na americký finančný systém, ktorý čelil strate zlatých rezerv.
Výkonné nariadenie č. 6102: Konfiškácia zlata
Dňa 5. apríla 1933 podpísal prezident Franklin D. Roosevelt výkonné nariadenie č. 6102, ktoré zakazovalo "hromadenie" zlata. V praxi to znamenalo, že:
-
občania museli odovzdať svoje zlaté mince, tehličky a certifikáty do 1. mája 1933,
-
výmenou dostali 20,67 USD za uncu (vtedajšia oficiálna cena zlata),
-
výnimky platili len pre zberateľské mince, šperky a priemyselné použitie.
Nariadenie sa opieralo o Zákon o obchodovaní s nepriateľom z roku 1917, ktorý vláde dával mimoriadne právomoci počas národnej núdze.
Zmena kurzu: Skrytá devalvácia dolára
Len niekoľko mesiacov po zhabaní zlata vláda zvýšila cenu zlata z 20,67 USD na 35 USD za uncu. To de facto znamenalo devalváciu dolára o 41 %, čím vláda chcela podporiť export a infláciu. Tí, ktorí odovzdali svoje zlato, stratili časť jeho hodnoty – v prospech štátu.
Zlato bolo zakázané celé desaťročia
Zákaz držby zlata v USA platil až do roku 1974, keď ho zrušil prezident Gerald Ford. Američania tak po viac než 40 rokoch mohli opäť legálne vlastniť investičné zlato.
Aké z toho plynie ponaučenie pre dnešných investorov?
-
Politické riziko existuje aj pri zlate. Ani fyzické vlastníctvo zlata neznamená 100 % istotu – v extrémnych prípadoch môže štát zasiahnuť.
-
Zlato je systémová poistka. Práve to, že vlády sa v minulosti zlata báli, potvrdzuje jeho silu ako nezávislého uchovávateľa hodnoty.
-
Diverzifikácia je kľúč. Držať časť zlata mimo bankového systému (napr. vo vlastnej úschove alebo v zahraničí) môže byť rozumná stratégia.
Príbeh amerického zákazu zlata ukazuje, že aj to, čo dnes považujeme za samozrejmosť, môže byť v čase krízy obmedzené. Zlato je vzácne nielen fyzicky, ale aj geopoliticky. O to viac je dôležité rozumieť jeho histórii – a byť pripravený.
