Vznik používania unci ako jednotky hmotnosti má pomerne dlhú históriu. Táto jednotka bola používaná už v antickom Ríme a mala veľa rôznych významov a aplikácií. Slovo "uncia" znamená v latinčine jednu dvanástinu a bolo používané na označenie hmotnosti, ktorá bola rovnaká ako hmotnosť jednej dvanástiny rímskej libry.
V stredoveku sa táto jednotka hmotnosti stala štandardom pre obchodovanie so zlatom a striebrom. Zlato a striebro boli veľmi dôležitými kovmi pre obchodovanie, a preto bolo potrebné mať jednotku hmotnosti, ktorá by umožnila presné meranie týchto kovov. Unca bola pre túto úlohu vhodná, pretože bola dostatočne presná a zároveň dosť malá na to, aby sa dala používať aj na menšie množstvá zlata a striebra.
Dnes sa používa troyská unca ako štandardná jednotka pre meranie zlata. Tento štandard bol zavedený v 15. storočí a bol používaný v anglických kráľovských mincovniach. Troyská unca má hmotnosť presne 31,1034768 gramov a používa sa na meranie zlata a iných drahých kovov na celom svete.
Vývoj používania unci ako jednotky hmotnosti trval dlhú dobu a bol ovplyvnený mnohými faktormi, ako boli napríklad kultúrne, hospodárske a obchodné. Dnes je používanie unci ako jednotky hmotnosti všeobecne akceptované a štandardizované, a to nielen pre zlato, ale aj pre mnoho iných materiálov.
